Aktuality 2019

Podľa zákona o daniach z príjmov získalo OZ Fauna Carpatica v roku 2019 čiastku 448.98 Eur ako podiel z vašej už zaplatenej dane za rok 2018. Čiastka bude použitá na výskum a ochranu korytnačky močiarnej. Všetkým prispievateľom ďakujeme.

Ani pomerne bohaté zrážky v podobe dažďa a snehu z prvej polovice decembra, a ani snaha o jej umelé zavodnenie (pozri príspevok z 30.11.2019), nepriniesli Tajbe dostatok vody. Aj korytnačkám močiarnym tak môže nadchádzajúca zima a chladné počasie spôsobiť veľké problémy.

Obrovské množstvá vlhkomilného rastlinstva, ktoré postupne zarástlo Tajbu počas jej vysychania a po jej úplnom vyschnutí (pozri príspevok z 21.9.2019), v dôsledku jarného zaplavenia alebo prípadného umelého zavodnenia odumrie, a následne vytvorí novú vrstvu sedimentov, ktoré postupne dvíhajú dno Tajby. Tajba sa tak stále viac a viac zazemňuje a pozvoľne jej hrozí úplný zánik.

Presne TRI dni trvalo nadšenie z toho, že sa začalo zavodňovanie Tajby (pozri príspevok z 30.11.2019). Po necelých troch dňoch sa však práce ukončili a napúšťanie Tajby vodou sa zastavilo. Žiaľ, nato, aby sa Tajbe a jej obyvateľom pomohlo aspoň čiastočne, konkrétna použitá sústava čerpadiel a hadíc s daným výkonom by (ak neberieme do úvahy výpar a vsakovanie) musela pracovať nepretržite 24 hodín denne po dobu aspoň 30 dní!

Zrejme jeden jediný billboard (pozri príspevok z 18.11.2019) stačil na to, aby sa kompetentným podarilo to, čo nebolo možné (alebo mysliteľné?) niekoľko rokov. Doslova za niekoľko dní sa vyriešilo množstvo legislatívnych, vlastníckych, technických, finančných a iných záležitostí, a dobrá vec sa podarila - začalo sa s umelým zavodňovaním Tajby!

Zrážky, ktoré sa vyskytli na juhovýchodnom Slovensku v novembri tohto roku, trošku naplnili vodou aj prostrednú časť vyschnutej Tajby (pozri príspevok z 21.9.2019). Stále je to však veľmi málo, deficit vody na Tajbe dnes (jeseň 2019) predstavuje viac ako dva a pol metra!

Ako vyjadrenie pocitu bezmocnosti a bezradnosti z nemožnosti niečo dosiahnúť, presadiť alebo zmeniť, možno chápať emotívny text billboardu, ktorý sa objavil v Kráľovskom Chlmci. Zadávateľom billboardu, tohto prejavu občianskej angažovanosti, je Zoltán Mento, obyvateľ obce Streda nad Bodrogom, ktorý chce takýmto spôsobom poukázať na súčasnú kritickú situáciu s korytnačkou močiarnou v NPR Tajba, ako aj s Tajbou samotnou.

Takýto názov mala prednáška, ktorú pri príležitosti 30. výročia založenia Klubu chovatelů želv v pražskej ZOO prezentovali členovia OZ Fauna Carpatica Stanislav Danko a Peter Havaš. Okrem pohľadu do minulosti Tajby bol v prednáške predstavený aj jej súčasný stav, popísané vážne problémy, ktorým momentálne čelí, načrtnuté možné scenáre ďalšieho vývoja, ako aj navrhnuté možné opatrenia, ktoré by pomohli zabrániť jej zániku.

Vysychanie a napokon úplné vyschnutie Tajby (pozri príspevok z 21.9.2019) spôsobilo, že rovnaké stanovišťa dnes obývajú zvieratá s tak odlišnými ekologickými nárokmi, ako je korytnačka močiarna a diviak lesný. Zatiaľ čo zmena v charaktere Tajby diviakom evidentne vyhovuje a stopy po ich masívnej prítomnosti je možné vidieť doslova všade, korytnačky močiarne túto, pre ne nepriaznivú situáciu, prežívajú v stave estivácie. Sú zahrabané v pôde bývalého dna Tajby a len pasívne čakajú na zmenu podmienok, presnejšie povedané, čakajú na vodu! Zúfalú situáciu korytnačiek tak okrem prichádzajúcej zimy ešte komplikuje i ich možná predácia práve diviakmi, hoci táto na Tajbe zatiaľ zaznamenaná nebola.

V roku 1994, teda presne pred 25 rokmi vyschla Tajba, na Slovensku najvýznamnejšia lokalita s výskytom korytnačky močiarnej. No a túto, pre obyvateľov Tajby skazonosnú udalosť, sme si v týchto dňoch pripomenuli tým "najpríhodnejším" spôsobom - Tajba vyschla opäť! V modernej histórii sa tak stalo trikrát - na prelome 40/50-tych rokov 20. storočia, v roku 1994 a teraz, vždy po dlhotrvajúcich suchách. Dvakrát sa z toho síce Tajba (korytnačka, rezavka, leknica...) po nasledujúcich, na zrážky bohatých rokoch, spamätala, ale nepochybne s istými stratami. Čo však, ak najbližšie roky na zrážky bohaté nebudú?!?!?!

Estivácia (alebo tzv. letný spánok) označuje stav strnulosti, ktorý praktizujú niektoré živočíchy ako reakciu na životné podmienky spôsobené vysokými teplotami a/alebo suchom. Napríklad sladkovodné korytnačky takto riešia nedostatok, alebo úplnú absenciu vody na lokalite. Tento jav bol popísaný aj u korytnačky močiarnej, avšak len z južných častí areálu jej rozšírenia. Pomocou telemetrie sme zistili, že aj v našich klimatických podmienkach môže korytnačka močiarna používať túto stratégiu ako spôsob prežitia počas vyschnutia lokality. Prvykrát sme toto správanie pozorovali už v roku 2009 u korytnačky, ktorá obývala odvodňovací kanál. Neskôr, v roku 2015, boli vo vysychajúcich častiach Tajby pozorované skupiny korytnačiek sústredené v riedkom bahne, bez snahy o presun na vhodnejšie miesta (pozri príspevok z 15.9.2015). Aj v tomto roku, po úplnom vyschnutí Tajby, aspoň niektoré korytnačky močiarne uprednostnili stratégiu estivácie pred migráciou, tzn. pred opustením lokality a aktívnym hľadaním inej, s dostatkom vody.

Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach vydala unikátnu publikáciu zaoberajúcu sa herpetologickou bibliografiou Slovenska [PDF]. Spoluautorom publikácie je i Stanislav Danko, člen OZ Fauna Carpatica. Celému autorskému kolektívu blahoželáme!

Veľmi zvláštnym spôsobom bola začiatkom júla zničená jedna z piatich, pracovníkmi PF UPJŠ v Košiciach v tomto roku ochránených znášok korytnačky močiarnej. Predátor sa k vajciam dostal popod pletivo, ktoré znášku malo chrániť. Čo je zvláštne, v hniezdnej jamke ani v jej okolí sa nenašli žiadne stopy po zničených vajciach. Za 20 rokov praktickej ochrany, počas ktorých bolo na Tajbe pletivom ochránených približne 120 znášok korytnačky močiarnej, je to prvý takýto prípad. Až sa natíska otázka, či za vykradnutou znáškou je skutočne jeden z obvyklých predátorov.

Za posledných niekoľko rokov je vyschnutie východnej časti Tajby témer každoročne sa opakujúci jav. Vysychanie Tajby má za následok nástup vlhkomilného rastlinstva, ktoré po jej opätovnom jarnom zavodnení odumiera, jeho zvyšky sa usadzujú a zväčšujú objem sedimentov na dne močiara. Časté zmeny stavu výšky vodnej hladiny, teda opakujúci sa cyklus vysychanie - zavodnenie, tak podstatne prispievajú k tomu, že Tajba sa zazemňuje, stáva sa čoraz plytšou, a ak sa nepríjmu príslušné opatrenia, je len otázkou času, kedy dno Tajby splynie s okolím a Tajba zanikne.

O päť menej ako v minulom roku - teda 14 - bol zatiaľ zaznamenaný počet znášok korytnačiek močiarnych na kladiskách v blízkosti NPR Tajba. Pokračuje tak nepriaznivý zostupný trend z posledných štyroch rokov: 59 - 27 - 25 - 19! Čakáme na počet NULA?

Začiatkom júna uskutočnilo OZ Fauna Carpatica v spolupráci s Prírodovedeckou fakultou UPJŠ v Košiciach expedíciu do severného Grécka. Jej cieľom bolo poznávanie miestnej herpetofauny.

Tak, ako tomu bolo aj minulý rok, zrejme kôli nepriaznivému počasiu sa obdobie kladenia vajec korytnačky močiarnej posunulo o niekoľko dní. Prvá korytnačka na kladisku bola pozorovaná 27. mája, prvá zničená znáška bola nájdená hneď nasledujúci deň.

Časť plôch v blízkosti NPR Tajba, ktoré samice korytnačky močiarnej využívajú na kladenie vajec, sa po nepremyslených zásahoch uskutočnených v minulom roku (pozri príspevok z 19.7.2018) začína spamätávať. Kladisko začína zarastať suchomilnou vegetáciou, jeho obnova do pôvodného stavu však ešte nejakú dobu potrvá.

20. mája 2019 na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach obhájila Martina Martvoňová svoju diplomovú prácu s názvom Kritická evaluácia areálu a životaschopnosť populácie korytnačky močiarnej (Emys orbicularis) na Slovensku. Terénnymi konzultantmi práce boli Peter Havaš a Stanislav Danko - členovia OZ Fauna Carpatica.

V polovici mája uskutočnilo OZ Fauna Carpatica expedíciu do Bulharska. Jej cieľom bolo poznávanie biológie dvoch druhov sladkovodných korytnačiek, vyskytujúcich sa v jeho juhovýchodnej časti.

3. apríla sa v Strede nad Bodrogom uskutočnilo pracovné stretnutie, ktorého účelom bolo hlavne posúdenie dopadov minuloročných aktivít na kladisku korytnačky močiarnej pri NPR Tajba a stanovenie ďalšieho postupu. Stretnutia sa zúčastnili zástupcovia Správy CHKO Latorica, Obecného úradu Streda nad Bodrogom, PF UPJŠ v Košiciach a OZ Fauna Carpatica. Zástupcovia spoločnosti Fleiredelie s.r.o., ktorá na základe dohody so Štátnou ochranou prírody tieto aktivity realizovala, sa na stretnutie nedostavili. Na základe prijatých záverov bolo pre ŠOP zástupcami PF UPJŠ v Košiciach a OZ Fauna Carpatica vypracované odborné stanovisko [PDF].

Pri kontrole kladiska korytnačky močiarnej pri NPR Tajba boli v blízkosti mraveniska mravca lúčneho (Formica pratensis) nájdené zbytky mláďaťa korytnačky močiarnej zbavené všetkých mäkkých častí. Pár metrov odtiaľ bolo pozorované ešte jedno, tentoraz živé mláďa korytnačky doslova obsypané mravcami, ktoré sa ju evidentne pokúšali zdolať. (Za pomoc pri určení druhu mravca ďakujem Ing. Martinovi Suvákovi z Botanickej záhrady UPJŠ v Košiciach).

Nezvyčajne skoro bolo tohto roku na kladisku pri NPR Tajba možné pozorovať putujúce mláďatá korytnačky močiarnej. Mláďatá korytnačiek opúšťajú hniezdnu jamku v závislosti od klimatických podmienok koncom apríla až začiatkom mája - teraz to však bolo témer o mesiac skôr.

Ustupujúca voda na Tajbe (pozri predchádzajúci príspevok), zanechávajúca bahnité podložie, vytvára ideálne podmienky pre obsadenie týchto miest čriedami diviaka lesného. Ich novo lokalizované ležoviská a bahniská v západnej časti Tajby sa nachádzajú v blízkosti miest, ktoré korytnačky močiarne využívajú na zimovanie. Diviak lesný je pritom známym predátorom korytnačiek močiarnych.

O sedem metrov ustúpila hladina Tajby v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka (pozri príspevok z 25.3.2018 - na fotografii je to isté miesto vzadu s tým istým batohom). Neustále sa tak zmenšuje životný priestor ohrozenej korytnačky močiarnej.

Temér 20 rokov trvajúce pozorovania korytnačiek močiarnych pomocou telemetrie pomohli a stále pomáhajú odhaliť aspekty z jej skrytého a tajomného života. Tento rok sa nám napríklad podarilo zistiť, že počas niekoľkých rokov korytnačky na zimovanie často využívajú tie isté miesta, alebo miesta vzdialené od seba len niekoľko metrov.

Na základe pozvania pedagóga pre KOČ a vzdelávanie oddelenia výkonu trestu ÚVTOS Košice-Šaca členovia OZ Fauna Carpatica (Adriana Burešová a Peter Havaš) uskutočnili prednášku Môj život s korytnačkou močiarnou. Že korytnačka močiarna, jej zaujímavý svet, poznávanie a ochrana zaujali aj toto neobvyklé publikum, svedčí aj príspevok uverejnený na webových stránkach a v internom časopise Ústavu.