Aktuality 2021

Dve naozaj interesantné a užitočné stavby vyrástli v týchto dňoch v blízkosti NPR Tajba: Kŕmidlo a Posed. Inštalovali ich tu zrejme členovia miestneho PPZ (Pozorovatelia-Poznávatelia-Zbožňovatelia), aby tu na kamennú soľ, jadroviny a seno v kŕmidle prilákali v neďalekej Tajbe sa preháňajúce korytnačky lesné, ktoré by potom z blízkeho posedu mohli ľahšie a lepšie pozorovať, poznávať a zbožňovať. Žiaľ, prehliadli však, že od 16. mája – kedy sa na korytnačky začína PS (Pozorovacia sezóna) –, sa na tých istých miestach sústreďujú i samce vzácneho srnca močiarneho, aby sa tu mohli nerušene rozmnožovať. Masívna prítomnosť prilákaných a hore-dole, sem-tam, krížom-krážom, kade-tade a šírom-šárom pobehujúcich korytnačiek lesných – mimochodom, na Slovensku vo veľkom množstve vyskytujúceho sa to tvora – však môže hanblivým a ostýchavým srncom v tejto ich delikátnej a chúlostivej činnosti brániť, ba ju až úplne znemožniť. A tak, v konečnom dôsledku, ešte viac znížiť ich už aj tak silno zdecimované stavy, či dokonca prispieť k vymretiu celej tunajšej populácie.

Aj keď sa zavodňovanie Tajby kôli technickým problémom skončilo už po dvoch týždňoch, podarilo sa aspoň v jej centrálnej časti zvýšiť hladinu vodného stĺpca asi o pol metra. A hoci sa približne 10 centimetrov vody hneď vzápätí stratilo výparom, vsakovaním a absorpciou vegetáciou, Tajba aj v takomto stave by mala zabezpečiť úspešné prezimovanie nielen korytnačkám močiarnym, ale všetkým jej obyvateľom.

Len za tento rok dosiahla spoločenská a kultúrna hodnota predáciou zničených vajec korytnačky močiarnej v NPR Tajba neuveriteľných 6.012.000,00 EUR! Keby sme aj rovnako ako dospelého jedinca neohodnotili a neocenili len jedno vajíčko, ale napr. zničenú znášku ako celok, škoda by aj tak predstavovala závratných 576 tisíc! Za jeden jediný rok! Isteže – vzhľadom na rozlohu a rozloženie kladísk, reprodukčnú ekológiu a priestorovú aktivitu korytnačiek močiarnych a dostupné ochranárske kapacity –, nie všetky znášky je možne pred predáciou ochrániť. A samozrejme, nie z každého vajíčka sa úspešne vyliahne a znášku opustí malá korytnačka. To závisí od mnohých okolností: či je vajíčko oplodnené, či nie sú inkubačné teploty nízke alebo naopak - príliš vysoké, či znáška nevymrzne pri nízkych teplotách a nedostatku snehu počas zimy (pozri príspevok z 22.6.2019), či ju na kladisku nezničia nevhodné a nepremyslené aktivity nás, ľudí (pozri príspevok z 3.5.2018 a z 19.7.2018). Ale predsa len, šanca na úspech tu stále existuje – a to často aj veľmi vysoká. Kdežto pri znáškach zničených predátormi...

Ministerstvo životného prostredia vyčlenilo peniaze a Slovenský vodohospodársky podnik a Štátna ochrana prírody 13. októbra začali so zavodňovaním Tajby. Tentoraz by nemalo ísť o krátkodobý počin ako tomu bolo pred dvoma rokmi (pozri príspevok z 2.12.2019), dĺžka zavodňovania je naplánovaná na mesiac, a do Tajby by z Bodrogu malo natiecť približne sto tisíc m3 vody.

V časopise Nature Conservation vyšiel článok sumarizujúci poznatky o rozšírení a veľkosti a štruktúre populácii korytnačky močiarnej na Slovensku [PDF]. Na zbere dát pre tento článok sa podieľali aj členovia OZ Fauna Carpatica Stano Danko a Peter Havaš.

S potešením a hrdosťou oznamujem, že môj a Stanov Dankov – neskromne si dovolím povedať že odchovanec – Enikő Horváth dňa 25. augusta 2021 na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach obhájila svoju dizertačnú prácu s názvom "Ekológia a ochranárska biológia kriticky ohrozenej populácie korytnačky močiarnej (Emys orbicularis)".

Za Eninym profesným úspechom stoja samozrejme aj ďalší ľudia: predovšetkým školiteľ doc. Marcel Uhrin a konzultant Mgr. Peter Kaňuch. A obaja oponenti Eninej dizertačky boli tiež riadne esá: náš predný herpetológ doc. Peter Mikulíček z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, a predný svetový korytnačkológ a riaditeľ múzea Senckenberg v Drážďanoch prof. Uwe Fritz. Veru, Eni to pri obhajobe nemala jednoduché!

Blahoželáme!

59 bol doteraz najvyšší počet nakladených znášok korytnačiek močiarnych na kladiskách v blízkosti NPR Tajba (pozri príspevok z 21.7.2015). Tento rok bol však z tohto pohľadu výnimočný a do 6. augusta sme zaznamenali už 63 znášok. Autor tohto príspevku, ktorý na základe klesajúceho počtu zaznamenaných znášok za posledné roky (pozri príspevok z 2.7.2019) predpokladal skorý zánik celej populácie korytnačky močiarnej na Tajbe, sa ako zdatný a kvalifikovaný prognostik chvalabohu neukázal (-;.

Znie to síce ako číra absurdnosť, ale žiaľ, je to pravda. Stáva sa to tam, kde sa na lovenie rýb používajú špeciálne siete – takzvané vrše. Korytnačky sa po vplávaní do nich musia po istom čase zákonite utopiť, pretože z nich nevedia uniknúť a ani sa v nich nedokážu dostať nad hladinu a nadýchnuť sa. Môžu za to nezodpovední (alebo povedzme neinformovaní) rybári, ktorý vrše kôli väčšej účinnosti úplne ponoria pod hladinu. Na Slovensku ich označujeme výrazom pytliaci, pretože lov rýb do sietí takéhoto typu je u nás zakázaný. A oprávnene, ako ukazuje i prípad z juhovýchodného Slovenska, kde sa vo vršiach utopili dve korytnačky močiarne.

Ďalšia, predátorom vážne poranená korytnačka močiarna, bola nájdená v blízkosti NPR Tajba. Ako sa ukazuje, ich predácia nie je vôbec výnimočná udalosť (pozri tiež príspevok z 30.4.2020 a z 12.5.2020), pričom ani netušíme, koľko ďalších takýchto prípadov zatiaľ uniká našej pozornosti, a o koľkých sa už nikdy nedozvieme, pretože napadnuté korytnačky už jednoducho – nie sú. Tentoraz to bol dospelý samec, ktorého pravá zadná končatina bola odhryznutá pod kolenom. Pre samotnú korytnačku – vzhľadom na ich potravné spektrum – to nemusí znamenať až taký vážny problém, pre populáciu je to však strata, pretože takýmto (alebo podobným) spôsobom postihnutý a hendikepovaný jedinec je prakticky vylúčený z procesu rozmnožovania.

Zdravé životné prostredie rovná sa bohatý a pestrý život. Nič nové pod slnkom! Platí to aj pre NPR Tajba ktorá, keď je v dobrej kondícii, je prajným domovom pre všetkých svojich obyvateľov. O korytnačkách močiarnych sme už písali (pozri predchádzajúci príspevok), ďalším príkladom môžu byť labute veľké. Nielenže sa po rokoch na Tajbe znova ukázali (pozri príspevok z 13.3.2021), ale aj zahniezdili a úspešne vyviedli mláďatá. A to nie štyri alebo päť, čo je pre labute priemerný počet, ale hneď deväť! Takýto počet vyvedených mláďat je celkom zriedkavý, a len o jedno nižší ako zaznamenané maximum.

V minulom roku boli na známych kladiskách korytnačky močiarnej v blízkosti NPR Tajba nájdené 3 (slovom tri!) nakladené znášky (pozri príspevok z 8.11.2020)! Tento rok nám však pripravil veľké prekvapenie – doteraz (9. júl) sme zdokumentovali už 54 znášok, čo je vôbec druhý najvyšší počet od roku 1999, od kedy sa výskumu a ochrane korytnačiek na Tajbe venujeme intenzívne. A aj tento priepastný rozdiel v počte nakladených znášok – len v priebehu dvoch, po sebe nasledujúcich rokov – nám ukazuje, ako veľmi stav a kvalita biotopu vplývajú na veľkosť, kondíciu a správanie celej populácie korytnačky močiarnej.

Približne 80% znášok korytnačky močiarnej je zničených predátormi (líšky, jazvece, diviaky...) ešte v deň nakladenia alebo v deň nasledujúci – vtedy totiž najintenzívnejšie "voňajú". A ďalších 10–15% je zničených počas inkubácie vajec alebo počas hibernácie vyliahnutých malých korytnačiek v hniezdnej jamke. Predácia znášok, v spojení s dlhodobými aktivitami človeka (s väčšinou by korytnačky určite nesúhlasili), tak predstavuje vážny problém pre zachovanie populácie korytnačky močiarnej v NPR Tajba.

Viac ako dva týždne trvalo čakanie na samice korytnačiek močiarnych. Prídu? Neprídu? Reč je o kladení vajec, ktoré obyčajne začína okolo 20.-teho mája. Tento rok bol však výnimočný – chladná jar ich životné procesy zjavne utĺmila (pozri príspevok z 14.4.2021), a prvé samice boli na kladisku pozorované až 8. júna!

Hoci to tak spočiatku nevyzeralo, prírodovedecká exkurzia do okolia obce Streda nad Bodrogom, organizovaná pre študentov UPJŠ v Košiciach, dopadla nakoniec viac ako úspešne. Hoci žiadne korytnačky močiarne sme priamo na Tajbe nevideli – zrejme aj kôli nepriaznivému počasiu, jedná zo študentiek na ich kladisku zbadala mláďa, ktoré len nedávno opustilo hniezdnu jamku. A to teda vôbec nie je bežná udalosť! Zaujímavý je aj dátum tohto nálezu - 20. máj, pretože mláďatá korytnačiek močiarnych obvykle opúšťajú hniezdnu jamku už na prelome apríla a mája. Aj tento neskorý termín vyliezania zrejme súvisí s tohoročnými, mimoriadne nízkymi jarnými teplotami (pozri príspevok z 14.4.2021).

Už niekoľko prípadov ohrozenia putujúcich korytnačiek močiarnych bolo tohto roku zaznamenaných na verejných komunikáciach priamo v obci Streda nad Bodrogom a jej blízkom okolí. Z rôznych dôvodov – dobrovoľne alebo nedobrovoľne – korytnačky opúšťajú svoje pôvodné stanovištia a hľadajú iné, s vhodnejšími podmienkami. A ak narazia na verejnú komunikáciu, navyše značne frekventovanú, stretnutie s prechádzajúcimi vozidlami nemusí pre nich vždy dopadnúť dobre (pozri tiež príspevok z 13.6.2012).

Text básne Milana Lasicu "Turci idúúú" nás napadne a pousmiatie vyvolá pohľad na samca korytnačky močiarnej, ako sa vehementne pokúša o párenie so samicou korytnačky písmenkovej. A to aj v súvislosti s medializovanými správami, že cudzie korytnačky vytláčajú a ohrozujú tie naše (podobnú situáciu zobrazuje tiež príspevok z minulého roka). Ponechajme nateraz bokom spor o tom, či cudzie korytnačky naozaj tie naše vytláčajú a ohrozujú, a či sa z druhu invázneho stali už druhom invazívnym. Zaujímavejšia je otázka: Kde všade sú tie NAŠE korytnačky vytláčané? V súčasnosti totiž presné rozšírenie korytnačky močiarnej (korytnačka močiarna je jediná naša korytnačka) nepoznáme a na Slovensku sú známe len dve-tri lokality s jej výskytom.

Naše zákony, predpisy a pravidlá nie sú dokonalé. Nepočítajú totiž so všetkými možnosťami ľudského správania a vo svojej "dobromyseľnej naivite", "neskúsenosti" a "nepripravenosti" sa môžu stať obeťou zo strany niektorých skupín či jednotlivcov. Článok, ktorý vyšiel v časopise Biological Journal of the Linnean Society, popisuje presne takúto situáciu. Týka sa Medzinárodných pravidiel pre zoologickú nomenklatúru, ich pomýleného výkladu a následného neetického a egocentrického zneužitia, ale i názorného príkladu, ako sa na obranu princípov, slušnosti a dobrých mravov môže spojiť odborná i laická verejnosť [PDF]. Signatárom článku je i Peter Havaš, člen OZ Fauna Carpatica.

Hoci prvýkrát boli korytnačky močiarne po ukončení zimovania pozorované už začiatkom marca (pozri príspevok z 10.3.2021), nastupivšie nepriaznivé studené počasie, sprevádzané dokonca tuhými mrazmi a intenzívnym snežením, ich aktivitu utlmilo na celý ďalší mesiac. Hneď druhý deň po zmene a zlepšení počasia sa však korytnačky močiarne na Tajbe znova ukázali, a teplé a slnečné obdobie využili na sĺnenie a vyhrievanie. Trvalo to však len tri-štyri dni a počasie sa opäť pokazilo. Tohoročná chladná jar zatiaľ korytnačkám močiarnym – a vôbec prírode – veľmi nepraje.

Na západnom Slovensku nič neobvyklé, ale na východe veľká vzácnosť. V celom Medzibodroží totiž ročne hniezdia len nula až tri páry [Danko, Balla & Repel (eds) 2017, Vtáctvo slovenskej časti Medzibodrožia: 85]. Reč je o labutiach veľkých. Ešte nedávno opakovane hniezdili aj na Tajbe, no po poklese hladiny, keď v nej bolo vody málo alebo dokonca voda žiadna, ju na niekoľko rokov opustili. Začiatkom marca tu boli pozorované znova! Žeby opäť zahniezdili? Okrem toho, že im samozrejme budeme držať palce, mohli by sme i trochu pomôcť. A tou pomocou – a nielen pre labute – je zabezpečenie dostatočného množstva vody na Tajbe!

Hoci pohyb a rekordne skoré vyhrievanie sa korytnačiek močiarnych autora príspevku prekvapilo (pozri predchádzajúci príspevok), správaním sa labutí počas dvorenia bol doslova uchvátený – dotyky, "bozkávanie", objímanie, neha, ladnosť, pôvab, vznešenosť... Prosto – nádhera!

Labute veľké, myšiaky hôrne a spústu spevavcov je možné už začiatkom marca vidieť – a hlavne počuť – na roztápajúcej sa Tajbe. Veľkým prekvapením však bolo zaznamenanie pohybu oboch, vysielačmi vybavených korytnačiek močiarnych pri južnom, ešte zamrznutom brehu. Z miesta zimovania sa jedna presunula asi 15 metrov, druhá dokonca niekoľko desiatok metrov. No a prekvapením ešte väčším – pozorovanie jednej, už sĺniacej sa korytnačky močiarnej na severnom brehu Tajby! Za pozornosť stojí dátum (9. marec) a počasie (jasno, slabý vietor, teplota v noci -2 °C, teplota pri pozorovaní +4,5 °C).

Dňa 21. februára sa priamo v teréne v NPR Tajba pri obci Streda nad Bodrogom uskutočnilo pracovné stretnutie s účasťou zástupcov Ministerstva životného prostredia, Národnej rady Slovenskej republiky, SOS/BirdLife Slovensko a OZ Fauna Carpatica. Dôvodom stretnutia bol dlhodobo nepriaznivý stav NPR Tajba a predstavenie a posúdenie možností jeho riešenia: 1) zavodnenie; 2) eliminácia zanášania; a 3) prípadné odstránenie sedimentov z jej dna. Hoci neplánovane, v súvislosti s hlavným predmetom ochrany v NPR Tajba, ktorým je korytnačka močiarna, bola otvorená aj problematika manažmentu a revitalizácie jej kladísk, nachádzajúcich sa mimo samotnú NPR a jej ochranné pásmo.

Poznámka: autor tohto príspevku sa stretol s tak intenzívnym a hlavne fundovaným záujmom a vecným prístupom kompetentných naposledy u ministra Lászlóa Miklósa. A to bolo teda už pekne dávno...

Jedna z obľúbených migračných trás korytnačiek močiarnych, žijúcich na Tajbe vedie k juhovýchodnej časti chotára obce Streda nad Bodrogom. Je tu terénna depresia (snáď aj s najnižšie položeným miestom na Slovensku) so sieťou odvodňovacích kanálov, vybudovaných v 20. storočí. Nastoluje sa tu otázka, prečo biokompas korytnačiek uložený v génoch ich nasmeroval práve tu? Odpoveď sa v dnešných dňoch jednoznačne črtá, totiž v dôsledku výdatných zrážok tu znova ožíva niekdajšie jazero, zakreslené aj v historických mapách. Proste príroda si pýta naspäť to, čo jej niekedy patrilo. Tento stav pritom nie je výnimočný, ale cyklicky sa opakujúci. Realizované investície s vysokými nákladmi, v rámci ktorých sa budovala kanálová sieť, plošná drenáž a rekultivácie pozemkov (odstránenie vegetácie, zrovnanie priľahlých pieskových dún) mali tu vytvoriť podmienky pre intenzívnu poľnohospodársku veľkovýrobu. Nakoniec však nepriniesli očakávaný efekt. Pritom už počas výstavby bol na svete tzv. Bioprojekt Východoslovenskej nížiny, ktorý zamokrené plochy navrhoval na extenzívne využitie, napr. ako rybníky (poznamenávam, že tento materiál významne ovplyvnil aj moje ďalšie zmýšľanie). Na škodu veci bol vtedy tento projekt zmetený zo stola a výsledok vidíme. Tomu sa hovorí: znásilnenie prírody! Na jednej strane sme stratili vzácny ekosystém, kde nielen korytnačky mali ideálne podmienky pre svoj život a rozmnožovanie, na strane druhej, poľnohospodári pre uvedené riziká ale aj danú pôdnu štruktúru tieto pozemky obhospodarujú neefektívne – "ešte šťastie, že berú na ne dotácie". Myslíme si, že veci sa stále dajú napraviť. Snáď niekto príde na to, že namiesto neefektívneho užívania tohto územia je rozumnejšie dotácie nasmerovať do projektu revitalizácie prírodného prostredia! Korytnačky by sa iste tomu potešili, a my ľudia by sme dostali možnosť napraviť to, čo sme pokazili.

Aj januárové zrážky prispeli k tomu, že situácia s vodou na Tajbe už nie je taká kritická, ako tomu bolo na jeseň minulého roku (pozri príspevok z 25.9.2020), a aspoň uprostred jej centrálnej časti je v súčasnosti výška vodného stĺpca približne 80 cm.

Podľa zákona o daniach z príjmov získalo OZ Fauna Carpatica v roku 2020 a v januári a februári 2021 čiastku 787.62 Eur ako podiel z vašej už zaplatenej dane za rok 2019. Čiastka bude použitá na výskum a ochranu korytnačky močiarnej. Všetkým prispievateľom ďakujeme.

Až začiatkom januára k nám konečne dorazilo počasie typické pre zimné obdobie. Nočné i denné teploty dlhodobo klesli pod nulu, Tajba zamrzla a korytnačky močiarne mohli začať "pravé" zimovanie - prestali dýchať atmosférický kyslík a upadli do stavu strnulosti.

O Tajbe sa uvádza, že je pozostatkom bývalého ramena rieky Bodrog. Na základe výsledkov vedeckých výskumov týkajúcich sa vývoja povrchu Medzibodrožia (50–60-te roky 20. storočia) sa zistilo, že tento skvost je v skutočnosti potomkom mohutnejšieho toku, ktorým v tomto priestore bola a stále aj je rieka Tisa. Tá tu počas uplynulých tisícročí často menila smer toku. Jeho pozostatkom je aj systém koryta Tice, ktorým sa pri obci Zemplín asi pred 7000 rokmi dostala do údolia dnešného Bodrogu. Tu, obohatená vodami ďalších prítokov, pokračovala svoju púť k mestu Tokaj. Pri obci Streda nad Bodrogom sa pritlačila k pahorkatine Tarbucka, na svahy ktorej vietor v poslednej dobe ľadovej navial slušnú vrstvu piesku. Asi pred 5000 rokmi Tisa znova radikálne zmenila smer toku a obsadila terajšiu polohu. Časť, ktorú dnes poznáme ako Tajba, sa prírodzeným vývojom oddelila od živého toku a vytvorila tu ideálne podmienky pre život korytnačiek močiarnych.

V časopise vydávanom najstaršou biologickou spoločnosťou "Linnean Society of London" vyšiel článok o variabilite panciera korytnačky močiarnej [PDF]. Na zbere dát pre tento článok sa podieľali aj členovia OZ Fauna Carpatica Stano Danko a Peter Havaš.

Ten úplne najobyčajnejší – nám slušný, rozvážny a zdravý, a sebe bezpečný a plný vody Nový rok 2021 želajú korytnačky močiarne z Tajby. Táto na snímke tak urobila v jeho predvečer.