Aktuality 2020

Pred blížiacou sa zimou si korytnačky močiarne vyhľadajú vhodné miesto, kde prečkajú toto chladné obdobie. Hoci sa už nekŕmia, až do zamrznutia Tajby pri občasnom vynorení hlavy stále dýchajú atmosférický kyslík, sledujú svoje okolie, a na prípadné podnety reagujú pomalým pohybom.

Októbrové a novembrové zrážky čiastočne zaplnili vodou centrálnu časť Tajby. Možnosť úspešného a bezpečného prezimovania korytnačiek močiarnych sa tak podstatne zvýšila.

S takýmto výsledkom sa skončilo na Tajbe súperenie medzi korytnačkami močiarnymi a korytnačkami močiarnymi, a to v počte nakladených znášok. Kým v roku 2015 samice korytnačiek močiarnych nakládli rekordný počet 59 znášok, v tomto roku to boli len 3 znášky! Aj to je síce rekordný počet, ale v tom negatívnom smere. Môžu však za tohoročný debakel len samotné korytnačky? Mali na uhratie lepšieho výsledku skutočne vytvorené všetky podmienky? Hm... Uľahčovať život korytnačkám močiarnym naozaj nemusíme – nepotrebujú to. Ale nemuseli by sme im ho ani sťažovať (pozri tiež príspevok z 2.7.2019)!

Merací kolík, slúžiaci na sledovanie stavu vodnej hladiny na Tajbe, sa koncom septembra ocitol na suchu. To znamená, že takmer celá Tajba je dnes, tak ako pred rokom, znova skoro úplne bez vody (pozri príspevok z 21.9.2019)!

Nízky stĺpec vody a dostatok svetla vytvárajú ideálne podmienky pre rast pálky širokolistej, ktorá v pomerne krátkej dobe dokáže obsadiť a zarásť rozsiahle močiarne oblasti. Toto je v súčasnosti možné pozorovať i v NPR Tajba, kde po ústupe vodnej hladiny dôsledkom postupného vysychania pálka zarástla temer celú jej plochu. Po zaplavení vodou a následnom odumretí tak podstatným spôsobom prispieva k zazemneniu a postupnému zániku Tajby.

Samozrejme, nejde o druhú vlnu pandémie, ktorá nás všetkých v súčasnosti sužuje. Aspoň isté percento samíc tajbskej populácie korytnačky močiarnej totiž kladie vajcia v dvoch vlnách – v poslednej májovej dekáde a následne o tri týždne neskôr. Prvykrát za posledných vyše 20 rokov však žiadna samica na známych kladiskách v čase predpokladanej druhej vlny kladenia vajec pozorovaná nebola.

Tajba už nie je kráľovstvo rezavky, leknice, ani salvínie. Nízky a kolísavý stĺpec vody, respektíve voda žiadna, týmto a mnohým ďalším močiarnym rastlinám nesvedčí. Významné, ohrozené a chránené (teda, skôr by sa hodilo povedať – nechránené) druhy nahradili súvislé a husté porasty rastlín vlhkomilných. Na jar štiavec kučeravý a iskerník jedovatý, neskôr haluchovka vodná. Ráz Tajby, tohto unikátneho biotopu, sa tak pri nedostatku vody zásadným spôsobom mení. (Za pomoc pri determinácii rastlín ďakujem Mgr. Ivane Beregszasziovej z Východoslovenského múzea v Košiciach).

Po takmer dvoch mesiacoch bol znova zachytený signál z vysielača č. 2, nalepeného na pancier starej samice korytnačky močiarnej. Tá sa koncom mája, na začiatku obdobia kladenia vajec, stratila z dosahu prijímača. Teraz sa znova objavila – asi 200 metrov od poslednej lokalizácie.

Takýto názov mala prednáška, ktorú na konferencii konanej pri príležitosti 30. výročia vyhlásenia CHKO Latorica v Strede nad Bodrogom prezentovali členovia OZ Fauna Carpatica Stanislav Danko a Peter Havaš. Okrem pohľadu do minulosti Tajby bol v prednáške predstavený aj jej súčasný stav, popísané vážne problémy, ktorým momentálne čelí, načrtnuté možné scenáre ďalšieho vývoja, a navrhnuté možné opatrenia, ktoré by pomohli zabrániť jej zániku.

Až jedna! To je počet zničených znášok korytnačiek močiarnych na kladiskách pri NPR Tajba. Hoci ešte máme pred sebou druhú vlnu kladenia, tento rekordne "vysoký" počet môže niečo naznačovať. Napríklad, práve nadobudnutú neschopnosť alebo nechuť predátorov nakladené vajcia vypátrať a skonzumovať. Alebo absenciu predátorov na kladisku. Alebo... žeby absenciu kladúcich samíc korytnačiek močiarnych?!?!

S prestávkami deväť dní trvala monitorovanej samici korytnačky močiarnej cesta na kladisko. Čiastočne vo vode, ale väčšinou po vyschnutom dne Tajby a cez les prešla okolo 1,1 km! Avšak ešte prekvapujúcejší výkon podala pri ceste späť – za asi 24 hodín (čistý čas) prešla 1,4 km!

Pred začiatkom obdobia kladenia vajec samice korytnačiek močiarnych opúšťajú svoje stanovištia a sústreďujú sa pri brehu. Tu, v spoločnosti samcov, ktorý ich na miesta bližšie ku kladiskám nasledujú, čakajú na dozretie vajec a na vhodné klimatické podmienky.

Zrejme africký mor ošípaných je za uhynutými diviakmi lesnými, ktorých rozkladajúce sa kadávery možno v týchto dňoch nájsť na brehu Tajby. Diviaky, ktorých v dôsledku tejto choroby trápia vysoké horúčky, totiž vyhľadávajú vodu aby sa schladili. A v jej blízkosti, na následky choroby, aj hynú.

Len v priebehu niekoľkých dní bola na Tabe pozorovaná ďalšia korytnačka močiarna so zreteľnými známkami napadnutia predátorom – pravdepodobne diviakom lesným. Ako vidno, ani dospelé korytnačky nie sú v bezpečí, ak je ich životné prostredie poškodené.

Dospelé korytnačky močiarne v ich vodnom prostredí prakticky nemajú nepriateľov. Ak nepočítame človeka a jeho aktivity, predátormi môžu byť ohrozované len mimo neho – napr. počas kladenia vajec alebo pri migrácii na iné stanovište. Ako sa teraz ukázalo na príklade Tajby, i vyschnutie močiara robí z korytnačiek močiarnych pomerne dostupnú korisť. Korytnačky totiž toto nepriaznivé obdobie prekonávajú len plytko zahrabané v pôde, v stave letargie. Nepohyblivé sú pomerne zraniteľné a hoci majú pancier, ako vidno, ten nemusí vždy poskytovať stopercentnú ochranu. A zrejme záleží i na veľkosti – korytnačky i predátora.

Hneď štyri vyhrievajúce sa korytnačky boli pozorované počas krátkej návštevy jedného z odvodňovacích kanálov neďaleko NPR Tajba. Bolo by to celkom potešujúce zistenie, keby sa neukázalo, že len jedna z nich je naša korytnačka močiarna. Zvyšné tri boli korytnačky písmenkové (Trachemys scripta), dokonca dva jej poddruhy. Všetky boli vo vynikajúcej kondícii a bez známok rachitídy, bežného ochorenia v zajatí chovaných korytnačiek. Bez diskusie o tom, či tento, bezpochyby atraktívny, ale invázny druh predstavuje alebo nepredstavuje reálnu hrozbu pre naše populácie korytnačky močiarnej (koľko ich vôbec máme, všakže?), alebo ekosystémy všeobecne, v našej prírode nemá čo hľadať a rozhodne by z nej mal byť eliminovaný.

Len za necelý mesiac (24. marec–19. apríl) klesla výška vodného stĺpca v NPR Tajba o šesť centimetrov. Nezdá sa to tak veľa a ani nijako zvlášť dramatické, no pri takom malom množstve vody, aké v súčasnosti na Tajbe je, tých šesť centimetrov predstavuje zníženie jej objemu o 1/10 až 1/5!

Kontrola druhej monitorovanej korytnačky močiarnej v polovici apríla odhalila, že miesto jej zimovania je opustené. Aj ona teda úspešne prekonala dlhé, nepriaznivé obdobie, počas ktorého bola Tajba vyschnutá, a rovnako úspešne sa vyrovnala aj s následným zimovaním.

Ochorenie COVID-19, spôsobené koronavírusom SARS-CoV-2, ovplyvnilo všetky oblasti nášho života. Na zmiernenie jeho následkov bolo Národnou radou SR prijatých niekoľko zákonov. Jeden z nich, zákon 67/2020 Z.z. [PDF], upravuje i darovanie podielu zo zaplatenej dane z príjmov – tzv. 2%, a to hlavne zmenou termínov na podanie relevantných dokumentov.

19 pozorovaní samcov korytnačky močiarnej proti ôsmim pozorovaniam samíc. To je výsledok získaný počas štyroch návštev NPR Tajba v priebehu troch týždňov – od pozorovania prvých vyhrievajúcich sa korytnačiek (10. marec – 3 exempláre) do pozorovania ich masívneho výskytu (2. apríl – 26 exemplárov). Zistený pomer pohlaví (samce : samice = 2,37 : 1) však celkom nekorešponduje s našími, doteraz zistenými údajmi, ani s údajmi z okolitých krajín, kde tento pomer je väčšinou v prospech samíc.

Ani dva týždne po prvom pozorovaní vyhrievajúcich sa korytnačiek močiarnych na Tajbe (pozri príspevok z 11.3.2020) nie všetky korytnačky už zimovanie ukončili. Priaznivé počasie je síce základnou podmienkou naštartovania ich aktivácie, kedy sa to stane však závisí aj od mikroklimatických podmienok a charakteru konkrétneho miesta zimovania.

Napriek tomu, že im škodíme priamo (opakované nepremyslené a nevhodné zásahy na miestach kladenia vajec) i nepriamo (nedostatočná alebo žiadna starostlivosť o Národnú prírodnú rezerváciu Tajba), korytnačky močiarne zanovito odmietajú vyhynúť alebo opustiť dnes už síce nie najdôležitejšiu, ale zatiaľ stále ich najznámejšiu a najtypickejšiu lokalitu na Slovensku. Autor tohto príspevku potom, čo v lete minuého roku Tajba kompletne vyschla (pozri príspevok z 21.9.2019), neveril, že nejaká korytnačka takéto nepriaznivé obdobie, umocnené ešte blížiacou sa zimou, môže prekonať. 24. marca 2020, počas asi dvojhodinovej prechádzky okolo Tajby, ich pozoroval 16 (šestnásť)!

Hm...Korytnačky močiarne majú s nami priam nebeskú trpezlivosť. Dokedy?

Bez zjavnej ujmy na zdraví pol roka (!) prečkala jedna z monitorovaných korytnačiek močiarnych nepriaznivé podmienky na Tajbe. Po úplnom vyschnutí Tajby sa začiatkom septembra 2019 zahrabala do pôdy a vstúpila do letného spánku (pozri príspevok z 20.9.2019). Začiatkom zimy prešla plynule z letného spánku do spánu zimného, a miesto, kde sa zahrabala, opustila začiatkom marca (10. marca bola pozorovaná, ako sa vyhrieva na druhom brehu Tajby). Nič zvláštne, keby...

... keby celých päť mesiacov (!) nebola zahrabaná bez kvapky vody (!) - tá sa k nej dostala až po tohoročných februárových zrážkach (pozri príspevok z 18.2.2020), a keby počas zimovania v zamrznutej pôde v priebehu dvoch mesiacov (!) úspešne nečelila mrazom okolo -10 °C (!). Pritom sa uvádza, že kritické teplotné minimum u dospelých korytnačiek všeobecne je -2 °C.

Nielen na Slovensku rekordne teplá zima privodila nezvyčajne skoré prebúdzanie sa prírody zo zimnej letargie. Tajba už koncom februára bola celá roztopená, vrátane južného, masívom Roháča zatieneného brehu - obyčajne sa tak deje v druhej polovici marca až začiatkom apríla. A rekordne skoro sa tiež prebudili korytnačky močiarne. 10. marca ešte nikdy predtým neboli pozorované ani na Tajbe, a ani v okolitých melioračných kanáloch.

Začiatkom januára sa novým členom OZ Fauna Carpatica stal Ladislav Bodnár. Laco, povolaním vodohospodár, je milovníkom prírody a jej nadšeným ochráncom (mimochodom, bývalý predseda Miestnej organizácie SZOPK). Samozrejme, ako rodák a obyvateľ Stredy nad Bodrogom sa desiatky rokov aktívne angažuje aj v ochrane Tajby a korytnačky močiarnej. Laci, vitaj!

Teplota je kľúčovým klimatickým faktorom ovplyvňujúcim dennú i sezónnu aktivitu korytnačky močiarnej. V prípade ukončenia zimovania však zrejme nie je faktorom jediným. Ako bolo zistené pomocou rádiotelemetrie, na pomerne vysoké februárové teploty a následne úplné rozmrznutie Tajby korytnačky nijako pohybom nereagovali a stále zostávajú na tom istom mieste. Je tu však ešte jedna možnosť, ktorá môže vysvetliť ich dlhotrvajúcu imobilitu – počas mrazov, keď miesta zimovania boli bez vody, korytnačky močiarne uhynuli v dôsledku zamrznutia.

Hoci slabé, predsa len februárové zrážky dvihli hladinu Tajby natoľko, že aj druhá monitorovaná korytnačka močiarna konečne zimuje pod vodou. Až doteraz prežívala zimné obdobie na súši, kde zostala zahrabaná v bahne po úplnom vyschnutí Tajby na konci leta minulého roku.

Na konci januára sa súvislá vodná plocha Tajby nachádzala len v jej centrálnej časti (asi 1/10 bežnej pôvodnej plochy!) a jej maximálna hĺbka bola približne 40 centimetrov (asi 1/8 bežnej pôvodnej hĺbky!). Takáto výška vodného stĺpca je však len uprostred močiara a okrajové, krovinami a bylinami porastené miesta, ktoré korytnačky močiarne preferujú, kde sa aj zahrabali po vyschnutí Tajby a kde doteraz zostali zahrabané, ležia väčšinou mimo, alebo len v nedostatočne zavodnenej oblasti. Ich prezimovanie tak nemusí prebehnúť úspešne.

Minimálne od začiatku septembra 2019, kedy vyschla Tajba a korytnačky močiarne upadli do letného spánku - estivácie, nebol zaznamenaný ich pohyb a zostávali stále na tom istom mieste, zahrabané vo vyschnutom dne Tajby. Ani čiastočné zaplavenie Tajby vodou v novembri a decembri ich – pravdepodobne kôli už nízkym teplotám – neprimälo k žiadnej aktivite, a korytnačky tak plynulo prešli do stavu zimovania – brumácie.

V časopise "North-Western Journal of Zoology" vyšiel článok o rozšírení slepúchovca žltého [PDF]. Spoluautorom článku je Stano Danko, člen OZ Fauna Carpatica.