Aktuality

Podľa zákona o daniach z príjmov získalo OZ Fauna Carpatica v roku 2022 čiastku 1361.17 Eur ako podiel z vašej už zaplatenej dane za rok 2021. Čiastka bude použitá na výskum a ochranu korytnačky močiarnej. Všetkým prispievateľom ďakujeme.

Celkom emotívne – aspoň pre nás – stretnutie sa na Tajbe prihodilo uprostred októbra. Pri monitoringu populácie korytnačky močiarnej sme naďabili na samicu, ktorú sme po prvýkrát zaregistrovali v roku 2001 a už vtedy podľa prírastkov na pancieri nebolo možné určiť jej vek, tzn. bola viac ako 20-ročná. Dnes má teda viac ako 40 rokov a napriek tomu, že má zčasti amputovaný chvost a je slepá na pravé oko, na Tajbe stále prežíva a niekoľkokrát bola pozorovaná na kladisku, kde úspešne nakládla vajcia. Drž sa, dievča!

V júli sme na pozvanie televízie Markíza nakrúcali reportáž o stave, problémoch a ochrane korytnačky močiarnej v NPR Tajba. Dokument sa vysielal ako súčasť relácie reflex začiatkom októbra.

Znáška, ktorú nakládla samica korytnačky močiarnej na nezvyčajnom mieste a v nezvyčajnom čase (pozri príspevok z 6.6.2022), nám pripravila ďalšie prekvapenie. Pri pravidelnej kontrole ochránenej znášky sme na jej povrchu objavili oválny otvor, čo naznačovalo možnosť opustenia hniezdnej jamky vyliahnutými korytnačkami. A skutočne, po odstránení ochranného pletiva sa pod ochrannou strieškou nachádzala malá korytnačka močiarna. Čo je na tom zvláštne? Len to, že v našich klimatických podmienkach sa to deje až na jar budúceho roku.

Ako sme už informovali (pozri príspevok z 23.5.2022), na svete je prvá kniha o našich korytnačkách močiarnych. Včera, 29. júna, ju v Strede nad Bodrogom – bydlisku autorky Júlie Bodnárovej – slávnostne pokrstili gréckokatolický farár Mgr. Michal Tóth a člen OZ Fauna Carpatica Peter Havaš. Autorke blahoželáme! Korytnačkovi Tomimu prajeme veľa ďalších zážitkov a dobrodružstiev, autorke aby jej nevyschlo pero a mohla ich pre nás zaznamenať, a nám, krorí nie sme tak jazykovo zdatní, aby sme si Tomiho príhody mohli už skoro prečítať aj po slovensky.

Veterné piesky, územie s naviatymi pieskami a teplomilnou vegetáciou, využívajú na kladenie vajec korytnačky močiarne z neďalekej Tajby. Ale nielen ony – klásť vajíčka tam chodia i korytnačky, ktoré obývajú blízke zavlažovacie kanály. Jednou z nich je i samica (v našej databáze č. 72), s ktorou sme sa prvykrát stretli v roku 2008, od októbra 2010 nám dva roky pomáhala poznávať správanie korytnačiek, videli sme sa i v rokoch 2011 a 2019 a naposledy predvčerom, pri jej tohtoročnom putovaní z kanála. A za celú tú dobu musela dva alebo štyri krát ročne prekonať frekventovanú verejnú komunikáciu medzi Stredou nad Bodrogom a Malým Kamencom – len aby sa dostala na kladisko, nakládla tam vajíčka a vrátila sa späť. Zatiaľ to dokázala úspešne, bez konfliktu s prechádzajúcimi motorovými vozidlami. 72-ka – šťastné cesty!

Na zvláštnom mieste a za úplne zvláštnych podmienok nakládla svoju znášku jedna samica korytnačky močiarnej. Až doteraz sme mali za to, že korytnačky kladú svoje vajcia na južnom brehu Tajby, na sypkých pieskoch zarastených riedkou vegetáciou. A táto ich nakládla na severnom brehu, do ťažkej ílovitej a obnaženej pôdy, medzi dve hriadky jahôd. A ešte zvláštnejší bol čas, kedy svoju znášku nakládla. Všeobecne, samice korytnačky močianej začínajú budovať hniezdnu jamku v podvečer okolo 20:00 a celý proces kladenia ukončia do dvoch až šiestich hodín. Táto však kládla na pravé poludnie, v tej najväčšej horúčave, a skončila okolo 14:00! (O náleze informovali Ján Čebriňák a Igor Lahita)

Aj tento rok sa kladenie vajec korytnačky močiarnej v NPR Tajba posunulo asi o 10 dní. Ale o čo neskôr sa kladenie začalo, o to bolo búrlivejšie – v prvé dva dni kladenia bolo na kladisku pozorovaných po päť samíc, ktoré buď ešte len hľadali vhodné miesto na kladenie, alebo už budovali hniezdnu jamku.

Za posledné tri roky je to už štvrtá korytnačka močiarna z okolia NPR Tajba, u ktorej bolo pozorované vážne zranenie spôsobené predátorom (pozri tiež príspevok z 24.7.2021, z 30.4.2020 a z 12.5.2020). No zatiaľ čo predácia vajec a vyliahnutých mláďat korytnačky močiarnej je viacmenej prirodzený – a dá sa povedať že i normálny – jav, ktorý sa dial, deje a bude diať, nálezy poranených dospelých jedincov znamenajú jediné – poškodenie ich životného prostredia. Konkrétne ide o pokles vodnej hladiny Tajby až jej úplné vyschnutie. To korytnačkám zťažuje schopnosť ich aktívnej obrany pred predátorom (únik, ponorenie) a naopak predátorom, akým je napr. diviak lesný, uľahčuje prístup ku potenciálnej koristi (okrem korytnačiek sú ňou napr. aj žaby). Je len na zamyslenie, či nálezy takýchto postihnutých jedincov nie sú drahou – a zbytočnou! – indikáciou toho, že s Tajbou nie je niečo v poriadku.

Útla, no rozkošná knižôčka rozpráva o malom korytnačkovi Tomim, jeho dobrodružstvách a zvieratkách v lese, ktoré Tomimu pomôžu zistiť kým je, a že jeho skutočným domovom je močiar Tajba. Síce určená primárne detským čitateľom, vďaka autorke Julke Bodnárovej, nadšenej ochránkyne prírody a jej skvelej pozorovateľke, je v nej uvedených toľko odborných informácií, že by smelo mohla niesť aj podtitul: Life history of the European pond turtle.

10 až 30% všetkých svojich znášok nakladú samice korytnačky močiarnej na poľné cesty lemujúce ich kladisko. Keďže sú však tieto cesty využívané poľnohospodármi, lesníkmi, poľovníkmi i verejnosťou, je veľká pravdepodobnosť, že na nich nakladené znášky budú zničené ťarchou prechádzajúcich vozidiel a mechanizmov (pozri príspevok z 3.5.2018). Členovia OZ Fauna Carpatica ešte pred začiatkom obdobia kladenia vajec začali s takými úpravami kladiska, ktoré by mohli presmerovať samice korytnačiek močiarnych klásť svoje vajcia na miesta mimo týchto poľných ciest.

V priebehu necelej hodinky a pol bolo na Tajbe koncom marca pozorovaných a zdokumentovaných najmenej 22 sĺniacich sa korytnačiek močiarnych. Aj takýto veľmi krátky prieskum potvrdil, že tunajšia populácia korytnačiek močiarnych úspešne prekonala obdobie zimovania, a že – hoci len čiastočné – zavodnenie Tajby z konca minulého roka (pozri príspevok z 10.11.2021) malo veľký význam.

Po prvykrát na Slovensku – konkrétne v Michalovciach – bolo zaznamenané hniezdenie dážďovníka skalného, až donedávna u nás len niekoľkokrát pozorovaného vtáčieho druhu. Vo svojom článku o tom informovali Matej Repel, Peter Chrašč a Emil Palkoci [PDF]. Členovia OZ Fauna Carpatica Milan Novotný a Peter Havaš pomáhali pri potvrdení a dokumentácii tohto zaujímavého zistenia.

Neutichajúci záujem a starosť našich českých kolegov o Tajbu a jej korytnačky močiarne nás znova priviedol do Prahy. Členovia OZ Fauna Carpatica Stanislav Danko a Peter Havaš tu vo svojej prednáške predstavili poznatky a zaujímavosti zo života korytnačiek močiarnych, získané pomocou rádiotelemetrie počas 15 rokov trvajúceho monitoringu. Samozrejme, na pretras sa dostala aj súčasná situácia, aktuality a novinky okolo Tajby a korytnačiek.

Na záver prednášky nám členovia Klubu chovatelů želv darovali finančný príspevok na nákup vysielačov umožňujúci ďalší výskum biológie a ochranu korytnačiek močiarnych na východnom Slovensku.

Ďakujeme!

Silné januárové mrazy umožnili, že po Tajbe sa s istou dávkou opatrnosti konečne dalo chodiť a vyhodnotiť tak výsledky minuloročného zavodnenia (pozri príspevok z 16.10.2021). Výška vodného stĺpca v zavodnenej západnej a centrálnej oblasti – do východnej oblasti za hrádzu sa voda nedostala – sa pohybuje v rozpätí nula (západný koniec Tajby) až po 115 cm (východná časť centrálnej oblasti Tajby). Malo by to postačovať ako ochrana pred predáciou, čo je pri nedostatku alebo absencii vody asi najväčší problém zimujúcich korytnačiek močiarnych (pozri príspevok z 24.7.2021, z 30.4.2020 a z 12.5.2020).

Až po zamrznutí Tajby v prvej decembrovej dekáde začali tunajšie korytnačky močiarne zimovať. Vytvorenie súvislej ľadovej vrstvy, a teda zabránenie prístupu k atmosférickému kyslíku, je totiž pre korytnačky spúšťačom pre upadnutie do stavu strnulosti. Dovtedy, aj napriek veľmi nízkym teplotám, sú aktívne: dýchajú, sledujú okolie a – hoci obmedzene – pohybujú sa (pozri tiež príspevok z 3.1.2021).