Aktuality 2018

Podľa zákona o daniach z príjmov získalo OZ Fauna Carpatica v roku 2018 čiastku 431.58 Eur ako podiel z vašej už zaplatenej dane za rok 2017. Čiastka bude použitá na výskum a ochranu korytnačky močiarnej. Všetkým prispievateľom ďakujeme.

21. novembra 2018 sme v kultúrnom centre Tabačka Kulturfabrik v Košiciach prednášali o korytnačke močiarnej. V témer dvojhodinovej prednáške Stano Danko oboznámil poslucháčov s výsledkami 20 ročného výskumu a ochrany korytnačky močiarnej na Východoslovenskej nížine.

Pokus o rozšírenie kladiska korytnačky močiarnej pri NPR Tajba vyrúbaním agátového lesíka dopadol tak, ako dopadnúť zákonite musel. Vyplýva to z vlastnosti a schopnosti agátu bieleho hneď po vyrúbaní vyhnať množstvo výmladkov nielen zo zbytku pňa, ale z celej svojej koreňovej sústavy, majúcej u starých stromov v priemere až 30 metrov.

34 bol za posledných sedem rokov priemerný počet nakladených znášok korytnačky močiarnej na kladisku pri NPR Tajba. Prečo je tohoročný počet znášok tak nízky? Na príčine môže byť niekoľkoročné vysychanie Tajby a následný úbytok korytnačiek v dôsledku zvýšenej mortality počas zimovania a predácie, alebo v dôsledku opustenia Tajby v snahe nájsť vhodnejšie stanovište. Druhou príčinou môžu byť tohoročné výrubové práce v okolí kladiska, v dôsledku ktorých istá časť samíc korytnačiek močiarnych mohla klásť nie na obvyklých miestach, ale na novovzniknutých čistinách po holoruboch. Hoci na týchto miestach je v dôsledku zatienenia rýchlo sa obnovujúcim porastom agátu ohrozená úspešná inkubácia nakladených vajec, je táto možnosť, síce spôsobujúca populácii korytnačiek isté straty, stále priaznivejšia ako tá prvá, predstavujúca bohužiaľ definitívu.

Zrejme snaha o zvrátenie nepriaznivých dôsledkov nepremysleného manažmentu kladiska korytnačky močiarnej viedla k pokusu potlačiť rozpínajúci sa agát pomocou herbicídu. Ak aj odhliadneme od neustálych diskusií o škodlivosti a toxicite herbicídov na ľudský organizmus, živočíchy a všeobecne na životné prostredie, už len myšlienka na aplikáciu týchto chemických látok vo voľnej krajine, navyše v blízkosti národnej prírodnej rezervácie a na mieste rozmnožovania sa kriticky ohrozeného živočícha (korytnačka močiarna), je scestná.

Ďalšie nepremyslené a nevhodne načasované aktivity smerujúce k zabráneniu zarastania hlavného kladiska korytnačky močiarnej pri NPR Tajba ohrozujú už nakladené znášky. Nielen intenzívna činnosť, súvisiaca s odstraňovaním agátu bieleho z kladiska (mimochodom na kladisku rozšíreného jeho nevhodným manažmentom na jar tohto roku!), ale aj zbavenie kladiska bylinného porastu môže mať za následok buď zničenie (pozri príspevok z 3.5.2018), alebo neúspešnú inkubáciu práve nakladených vajec. Odstránením bylinného krytu z povrchu kladiska totiž dochádza k zmene teplotných a vlhkostných pomerov v znáške a jej okolí, čím pri vyšších teplotách môže dôjsť k prehriatiu vajec a následne k odumretiu alebo poškodeniu vyvíjajúcich sa zárodkov korytnačky močiarnej.

Človek a jeho činnosť predstavuje najvážnejšiu hrozbu pre celú populáciu korytnačky močiarnej na Slovensku. A pre dospelé jedince je zrejme hrozbou jedinou. Smutný nález sme zaznamenali pri kontrole kladiska korytnačky močiarnej pri NPR Tajba. Dospelá samica korytnačky močiarnej bola pri hľadaní vhodného miesta pre znášku prejdená traktorom, ktorý v tom čase postrekoval vinicu.

V dôsledku nedostatku snehu a silných mrazov počas zimy 2017/2018 zmrzli a uhynuli úspešne inkubované a vyliahnuté mláďata korytnačky močiarnej. Tie totiž neopúšťajú hniezdnu jamku hneď po vyliahnutí, ale prezimuju v nej, a vyliezajú až na jar budúceho roku (pozri tiež príspevok z 1.2.2018).

Snaha o zväčšenie plochy kladiska korytnačky močiarnej pri NPR Tajba vedie paradoxne k devastácii jeho najdôležitejšej časti. Nevhodné ťažobné práce, spočívajúce v snahe potlačiť hlavne invázny agát biely v okolí funkčného kladiska korytnačky močiarnej, vedú pradoxne k jeho rozšíreniu aj na plochy, kde sa predtým nevyskytoval. Tieto plochy využívali samice korytnačky na kladenie vajec. Vzhľadom na vlastnosť agátu rýchlo vymladzovať sa na týchto plochách rýchlo rozširuje, a samice korytnačky močiarnej sú tak nútené hľadať iné vhodné, od vodnej plochy Tajby však vzdialenejšie miesta.

Zavlažovacie potrubie umiestnené na poli pozdĺž severného brehu Tajby neplní svoj účel od začiatku 90.-tych rokov 20. storočia. V súčasnoti je zdevastované a nezakryté šachty predstavujú pre drobné živočíchy pascu. Pri kontrole jednej z nich bolo nájdených deväť mlokov bodkovaných, tri mloky dunajské a jedno, tohto roku vylezené mláďa korytnačky močiarnej.

Pri kontrole kladiska v lokalite Poľany bolo nájdených niekoľko tohoročných a jedna minuloročná znáška korytnačky močiarnej! Je to veľmi prekvapujúce zistenie, pretože naposledy tu korytnačky močiarne kládli v roku 2014. V tomto, a v nasledujúcom roku vyschli všetky močiare v blízkom okolí kladiska, a odvtedy tu už korytnačky močiarne pozorované neboli. Je teda evidentné, že istá, hoci aj nepatrná populácia korytnačky močiarnej tu predsa len stále prežíva.

Zrejme kôli oneskorenému ukončeniu zimovania sa o niekoľko dní tiež posunulo obdobie kladenia vajec - prvé zničené znášky boli pozorované až 29. mája.

V jarnom čísle časopisu "Vtáky", vydávaného SOS/BirdLife Slovensko, a ktoré bolo venované Medzibodrožiu, vyšiel článok o súčasnom stave a problémoch korytnačky močiarnej v Medzibodroží [PDF]. Autormi článku sú členovia OZ Fauna Carpatica.

Ďalší jedinec korytnačky močiarnej bol nájdený priamo v centre obce Streda nad Bodrogom. Zatiaľ čo v predchádzajúcom prípade išlo o samca (pozri príspevok z 10.5.2018), tentoraz bola nájdená dospelá samica. Na rozdiel od samcov, samice korytnačiek močiarnych vodné prostredie, okrem kladenia vajec, neopúšťajú. Je preto možné, že táto samica pochádzala z močiarov západne od Stredy nad Bodrogom, ktoré tento rok vyschli, a vybrala sa hľadať vodu. Aj táto korytnačka bola po zdokumentovaní vypustená do Tajby.

V NPR Tajba bola pozorovaná korytnačka s hlbokou dierou v pancieri. Tá zasahovala až do mäkkých častí tela korytnačky a mohla byť spôsobená buď nejakou chorobou, alebo poranením v dôsledku útoku predátora, ktorý sa ku korytnačke dostal vďaka nízkemu stĺpcu vody v Tajbe.

V záhrade rodinného domu neďaleko centra obce Streda nad Bodrogom bol nájdený starý samec korytnačky močiarnej. Nevie sa, či prišiel priamo z Tajby, z okolitých močiarov alebo z melioračných kanálov. Po zdokumentovaní a zmeraní (dĺžka karapaxu skoro 18 cm!) bol vypustený do Tajby.

Nakladené znášky korytnačiek močiarnych a úspešnú inkubáciu vajec neohrozujú len predátori a nevhodné klimatické podmienky, ale aj leso- a poľnohospodárska činnosť. Dvoj až trojcentimetrová vrstva piesku, pod ktorou sú vajíčka uložené, ich nechráni pred mechanizmami, pohybujúcimi sa po kladisku. Pri náhodnom prejdení znášky tažším mechanizmom tak dochádza k rozpučeniu vajec v celej znáške. Aj v prípade prejdenia znášky ľahším mechanizmom, kedy sú rozpučené len vajcia uložené v najvrchnejšej vrstve, dôjde k zničeniu celej znášky, pretože nerozpučené vajcia sú znehodnotené obsahom vytečeným z rozpučených vajec.

Po ukončení zimovania sa korytnačky močiarne intenzívne slnia. Niekedy si na slnenie vyberú spoločné miesto a je ich potom možné pozorovať naraz vo väčšom počte. Tak tomu bolo aj tohto roku - v priebehu jednej hodiny sme na jednom mieste pozorovali viac ako 20 slniacich sa korytnačiek močiarnych.

Kôli chladnému marcovému počasiu sa prebudenie korytnačiek močiarnych na Tajbe v tomto roku posunulo témer až o dva týždne. Prvé slniace sa korytnačky boli pozorované až 28. marca, pričom na brehoch Tajby ešte stále kde-tu ležali ostrovčeky snehu.

Posledné, na zrážky chudobné roky spôsobili, že od januára 2011 do marca 2018 (sedem rokov) klesla hladina Tajby o 180 cm a vodná plocha sa zmenšila na jednu štvrtinu jej pôvodnej rozlohy!

Pri kontrole zimujúcich korytnačiek močiarnych bolo zistené ich masívne napadnutie na Slovensku endemickou pijavicou Placobdella costata. Pijavice boli nájdené na každej kontrolovanej korytnačke, pričom najvyšší počet pijavíc u jednej korytnačky bol 23! Takéto masívne napadnutie korytnačiek pijavicami bolo zistené po prvykrát a možno súvisí s vyschnutím väčšej časti Tajby a vyššou koncentráciou pijavíc i korytnačiek v obmedzenom priestore. Masívne napadnutie korytnačky pijavicami môže pre ňu predstavovať isté zdravotné riziko.

V našich klimatických podmienkach mláďatá korytnačky močiarnej neopúšťajú hniezdnu jamku ihneď po vyliahnutí, ale prezimujú v nej, a opúšťajú ju až na jar budúceho roka. Podmienkou ich úspešného prezimovania je však dostatok snehu na kladisku. Ten tvorí akúsi izolačnú vrstvu a chráni zimujúce vyliahnuté korytnačky pred nízkymi teplotami. Žiadna alebo slabá snehová pokrývka môže spôsobiť, že pri veľmi nízkych vonkajších teplotách mláďata v hniezdnej jamke zmrznú a uhynú.

V časopise "Acta Herpetologica Bulgarica" vyšli dva články o ekológii korytnačky močiarnej v NPR Tajba. Prvý sa venoval teplotným pomerom v znáške korytnačky močiarnej [PDF], druhý vplyvu klimatických faktorov na obdobie kladenia vajec [PDF]. Spoluautormi článkov sú členovia OZ Fauna Carpatica.

Na konci minulého roku, ako špeciálne číslo časopisu "Acta Zoologica Bulgarica", vyšiel zborník [PDF] z 5. medzinárodného sympózia o korytnačke močiarnej. Občianske združenie Fauna Carpatica bolo jedným z organizátorov tohto podujatia.