Fauna Carpatica - výskum a ochrana fauny Karpatského regiónu

Jedna z obľúbených migračných trás korytnačiek močiarnych, žijúcich na Tajbe vedie k juhovýchodnej časti chotára obce Streda nad Bodrogom. Je tu terénna depresia (snáď aj s najnižšie položeným miestom na Slovensku) so sieťou odvodňovacích kanálov, vybudovaných v 20. storočí. Nastoluje sa tu otázka, prečo biokompas korytnačiek uložený v génoch ich nasmeroval práve tu? Odpoveď sa v dnešných dňoch jednoznačne črtá, totiž v dôsledku výdatných zrážok tu znova ožíva niekdajšie jazero, zakreslené aj v historických mapách. Proste príroda si pýta naspäť to, čo jej niekedy patrilo. Tento stav pritom nie je výnimočný, ale cyklicky sa opakujúci. Realizované investície s vysokými nákladmi, v rámci ktorých sa budovala kanálová sieť, plošná drenáž a rekultivácie pozemkov (odstránenie vegetácie, zrovnanie priľahlých pieskových dún) mali tu vytvorit podmienky pre intenzívnu poľnohospodársku veľkovýrobu. Nakoniec však nepriniesli očakávaný efekt. Pritom už počas výstavby bol na svete tzv. Bioprojekt Východoslovenskej nížiny, ktorý zamokrené plochy navrhoval na extenzívne využitie, napr. ako rybníky (poznamenávam, že tento materiál významne ovplyvnil aj moje ďalšie zmýšľanie). Na škodu veci bol vtedy tento projekt zmetený zo stola a výsledok vidíme. Tomu sa hovorí: znásilnenie prírody! Na jednej strane sme stratili vzácny ekosystém, kde nielen korytnačky mali ideálne podmienky pre svoj život a rozmnožovanie, na strane druhej, poľnohospodári pre uvedené riziká ale aj danú pôdnu štruktúru tieto pozemky obhospodarujú neefektívne - "ešte šťastie, že berú na ne dotácie". Myslíme si, že veci sa stále dajú napraviť. Snáď niekto príde na to, že namiesto neefektívného užívania tohoto územia je rozumnejšie dotácie nasmerovať do projektu revitalizácie prírodného prostredia! Korytnačky by sa iste tomu potešili, a my ľudia by sme dostali možnosť napraviť to, čo sme pokazili.